3B25F25EC59916487F96906085CD4A58

Z problému príležitosť

Z problému príležitosť

 

Všetko v živote má neutrálnu podobu. Nič nie je tak, že toto je dobré a toto nie je. Voľba je na nás aké stanovisko zaujmeme. Akú alternatívu si vyberieme.

Ak je to niečo, čo sa už stalo, je zbytočné frflať a plakať nad rozliatym mliekom. Dá sa pozrieť na vec iným úhlom a skúsiť si v tom nájsť novú príležitosť alebo vidieť v tom vzácnu lekciu a chcieť sa z toho poučiť. Jednak čo sa stalo sa neodstane a jednak ten čas už môžme využiť na hľadanie nových riešení alebo aj na „liečenie“.

Narodili sme sa so slobodnou vôľou a tak s ňou môžme aj slobodne narábať. Naše životné voľby záležia od nás samých. Je to naše privilégium.

summer-814679_960_720

Vlani som šla na dovolenku s deťmi k moru. Mala som všetko perfetne zorganizované. Prenajatý krásny trojizbový apartmán s veľkou terasou neďaleko pláže v prímorskom meste, neďaleko centra, v blízkosti malo byť všetko čo človek potrebuje na normálne fungovanie s rodinou. Proste aby sme sa dostali všade aj pešo. Prenajala som si ale aj auto, ktoré nás malo čakať už na letisku, kde by sme sa naložili, odviezli tú pol hoďku z letiska, ale aj celkovo, aby sme boli mobilní a mohli ísť navštíviť známych alebo len tak na prípadný výletík. Všetko bolo „perfektne” zorganizované a tak som už len čakala na Ten deň.

Avšak, 2 dni pred odletom som si všimla, že mi prepadol vodičák. On bol prepadnutý už dokonca štyri roky. Predstavte si ten šok, 4 roky!!, uuuufffff.

Ak si myslíte, že som sa v tom momente začala skoro hystericky smiať, lebo som si uvedomila, aké som mala doteraz obrovské šťastie, tak sa vôbec nemýlite. Čo všetko sa mohlo stať a našťastie nestalo. Úplne mi prišlo banálne sa stresovať, ako prežijeme dovolenku bez auta, pretože pri predstave aká som už doteraz bola „lucky“, mi prišlo všetko ostatné smiešne. Boli sme stále živí, zdraví a mali stále čas si zorganizovať náhradný odvoz/prívoz na letisko. Veď taxíky sú všade alebo prinajhoršom poprosím známych o službičku, hoci to bol až plán C. Predsalen mám rada svoju autonómiu a čo sa týka byť mobilní počas dvoch týždňov, to nebolo prvoradé. Z miesta sa dalo krásne dostať pešo všade. Tak som to predsa chcela a podľa toho plánovala.

Tak či tak som hneď zašla na políciu a požiadala o nový doklad. Nebolo by sa to stihlo vybabiť do odletu, ale hneď ten ďalší deň. A to som už poprosila kámošku, aby mi ho vyzdvihla s mojím splnomocnením a podpisom od notára a zaslala mi ho dannú adresu na dovolenku. O náhradný odvoz z letiska som sa už medzitým postarala, takže všetko pokračovalo ďalej podľa plánu.

Samozrejme, že ten vodičák k nám nikdy nedocestoval, pretože som tej mojej kamarátke zabudla nechať svoj starý vodičák a bez toho jej nechceli vydať ten nový.

 

V tom momente som to už brala tak, že to takto malo byť. Že niečo/ niekto nás chcelo uchrániť od niečoho, čo ešte nevieme čo to bolo, preto to auto jednoducho nemalo byť. Nič sa nestáva náhodou. Nič sa nestáva len tak. A tak som to aj brala a bola zároveň veľmi šťastná, že veci sú perfektné tak ako sú a aj keby som zorganizovala niečo inak, niečo sa vyvinulo ešte perfektnejšie. Akceptovala som to, nechala sa tým navigovať a byť dokonca za to vďačná. Keďže som šla na svoju „perfektnú“ a zaslúženú dovolenku po ťažkom roku, chcelo to relaxovať a nechať tú dovolenku byť tou perfektnou napriek zmene plánu, ktorý som už nemohla ovplyvniť.

A ako to dopadlo?

DSC_1203

Tie dva týždne som si krásne oddýchla „prinútená“ sa vyvaľovať na pláži celé dni, veľa plávať, prechádzať sa, zbierať mušle a nerasty a ako to my s deťmi voláme „chytať vlny“, venovať sa deťom, spať koľko si telo žiadalo, piť toľko dobrého vínka, koľko sa do tela zmestilo, proste len tak vegetiť ako sa na dovolenke má a nestresovať sa plánovaním možných návštev či výletov, len preto, že keď to auto už máme. Nemusela som myslieť na to, že auto sedí nevyužité a zaparkované pred domom, tak niekam poďme aj tak, hoci sa nám v tých horúčavách vôbec nikam nechce a najradšej by sme šli blbnúť na pláž.

Čo sa ešte stalo prechádzajúc sa po pláži jedného dňa… ? Stretla som svoju drahú kamarátku s rodinou. Len proste tak ma zrazu niekto oslovil „Stania!“… S ňou sme sa potom dohodli, že prídu na tú istú pláž aj dalšie dni a tak sme veľa času trávili spolu aj my dve, aj naše deti mali o program postarané. Ona by bola tá prvá na zozname návštev, ktoré sme autom mali robiť, ale určite by sme nikdy neboli mohli stráviť viac času než možno ani nie jedno odpoludnie. Takto sme strávili spolu ďalšie tri dni. Dokonca aj moja dcéra tam stretla ďalšiu svoju bývalú spolužiačku, s ktorou sa nevideli od prvej triedy, len tak… na pláži. Teda všetko bolo ešte perfetknejšie, než som to vymyslela pred odchodom ja.

Teda nikam sme sa neplašili, len sa sladko unavovali na pláži a papali samé dobroty. Keďže sme nemíňali na benzín, mali sme väčší budget a ešte nakoniec mi dokonca aj vrátili peniaze za auto. Tie peniaze mi po dovolenke dobre bodli, lebo prišlo do toho zaplatiť futbalové sústreďko synovi a po dovolenke bolo moje konto dost prázdne. Takže zase sa to vyriešilo za mňa. Neuveriteľná reťaz okolností, pre ktorú sa naša dovolenka stala tou najlepšou dovolenkou.

 

No nie je to úžasné, ako sa niekedy situácie vyvinú a čo mohlo byť stresom, prekážkou, problémom či záťažou sa zrazu stane veľkou výhodou a novou príležitosťou??? Teda len keď tomu človek nechá priestor sa ňou stať.

 

10551114_10204268548303748_2880116103709457546_n

 

Ak akceptujeme, že v živote nič nie je náhodou a veríme v to, že možno inak, ako by sme to chceli, je práve to lepšie riešenie per nás. A začneme pozorovať ako sa to všetko vyvíja a zároveň hneď začneme využívať všetky výhody novej situácie.

Takto sa mne zase raz problém stal super príležitosťou. Super príležitosťou sa zastaviť, dýchať, relaxovať, nemyslieť si, že musím stále robiť tristo vecí denne, proste si užívať voľnosť a mať celý deň k dispozícii pre seba a deti pod tučným talianskym slnkom, modrou oblohou a v bombastickej letnej atmosfére prímoria.

A som tomu “problému” veľmi vďačná.

heart-166092_960_720

Stanislava Hale
Vždycky som sa “hádzala do vody a merala hĺbku” doslova aj metaforicky. Mám za sebou dlhú cestu v testovaní mojich schopností a viem, že nemám limit, že sa dá dosiahnuť všetko, čo si zaumienim. No a keď to dokážem ja, môžeš to dokázať aj Ty a ešte lepšie. Môj príbeh si prečítajte TU >>
Komentáře

Přidat komentář

Your email address will not be published. Required fields are marked *